doplnok k otázke PREČO?

 A začalo to nasledovne: Jedného krásneho dňa po príchode domov z práce som sa zahľadel na syna, ktorý sa neoblomne začal dvíhať na nôžky a skrsla vo mne otázka ,čo  o 15 o 20 rokov až sa rozhľadí, získa skúsenosti a vlastný názor, mi povie  , že do akého sveta sme ho priviedli. Existujú dve možnosti:

Prvá bude tá že si bude pochvaľovať, a bude sa mu na tomto svete páčiť, bude tu mať množstvo príležitostí na sebarealizáciu a bude môcť nabrať množstvo skúseností, ktoré mu pomôžu napredovať. A bude chcieť sám od seba a od samej radosti za to všetko poďakovať.

Alebo tu bude situácia neperspektívna, bezútešná, bez možnosti spokojne užívať života, ......a môže sa stať že by mohol vyčítať vôbec to že sme ho na tento svet priviedli. Vtedy by mi mohla pomôcť odpoveď na jeho otázku A čo si všetko podnikol pre to aby to tak nebolo?...................

Dostal ma.  Ja som si vôbec vtedy prvý krát uvedomil, že skutočne nepoznám ani jestvujúcu situáciu, nie to ešte ju hodnotiť . Tu sú prvé počiatky toho ,že som začal otvárať oči, začal som si klásť nezodpovedané otázky typu ako to celé funguje, kto to riadi, kto to môže ovplyvniť, aký vplyv ma jednotlivec, akú úlohu tu hrá komunita, mesto, národ...ľudstvo.

Po pár mesiacoch pýtania sa a hľadania odpovedí som ostal............................. zhrozený. 

Odpovede ako to napraviť sa budú hľadať ťažko , a ešte ťažšie sa to bude riešiť. Je nám ale darovaná schopnosť myšlienky.

Myšlienkami si vytvoríme víziu, a následne pre to dačo urobíme aby sa myšlienky stali realitou.

Nenechajme tvoriť tých čo devastujú, tvorme sami perspektívnu budúcnosť.